DOC

Spolonos pre trvalo udraten ivot v SR

By Joshua Harrison,2014-04-16 06:27
8 views 0
Spolonos pre trvalo udraten ivot v SR

    Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR

    Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava 1, geoghuba@savba.sk,

    geogmesz@savba.sk

    Január 2007

    INFOSTUŽ LXVIII

Váţení priatelia, členovia a priaznivci STUŢky, čitatelia INFOSTUŢ,

    ešte raz Vám chcem zaţelať splnenie všetkých prianí v roku 2007 a poďakovať sa Vám za to, čo ste vlani urobili,

    ako aj za početné novoročné vinše. Vďaka našej členke a dvornej výtvarníčke Martine Lujze Cebecauerovej

    mala aj tentoraz STUŢka svoje vlastné Pfky, ktoré sa k Vám načas dostali zásluhou našej tajomníčky Erike

    Mészárosovej Tesne pred sviatkami nás zasa potešil finančný príspevok od pani dr. Ester Plickovej. Vďaka za to

    i za všetky ďalšie prejavy náklonnosti a dobrej vôle.

    Chcem sa tieţ ospravedlniť, ţe v ostatných mesiacoch sa k Vám INFOSTUŢ nedostal a komunikovali sme len prostredníctvom pozvánok a oznamov. Nebolo to nedostatkom tém či problémov, ako skôr ich nadbytkom.

    Uplynulá jeseň bola skutočne pre mnohých z nás hektická. Okrem angaţovania sa v bratislavských a iných kauzách, organizovania 12. ročníka Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov či účasti na Konferencii Forum

    2000 a viacerých ďalších medzinárodných podujatiach, nás zamestnávali najmä komunálne voľby, v ktorých kandidovalo viacero našich členov a mnohí ďalší sme ich aktívne podporovali. Nadčasovým produktom tejto

    doby je iniciatíva Bratislava-otvorene (www.bratislava-otvorene.sk). Hodnotenie úspešnosti našincov v komunálnych voľbách závisí od zvolených hodnotiacich kritérií i od predvolebných očakávaní kaţdého z nás. V kútiku duše sme očakávali lepší, ba moţno oveľa lepší výsledok. Ak však zostaneme pri zemi: po

    dvojmesačnej kampani, robenej na kolene, bez sponzorov i predchádzajúcich skúseností, nie je dosiahnutý

    výsledok najhorší. Jednoznačne úspešní boli štyria kandidáti, či kandidátky (Magda Papánková, Soňa Párnická

    a Ivan Bútora do príslušných miestnych zastupiteľstiev a Ľubica Kolková za starostku Devína). Navyše, Eliška

    Pätoprstá je prvou náhradníčkou v Petrţalke, Maťo Vagač druhým náhradníkom v Starom Meste a podobne dobre sa umiestnil aj Marcel Zajac v Karlovej Vsi. Inými slovami: 50-percentná úspešnosť. Relatívne veľa hlasov, najmä na úrovni mestských častí, získali však všetci 14 kandidáti. Ak si dobre pamätám, kaţdý skončil

    v hornej polovici poradia. Za ďalší, najmä morálny úspech povaţujem, ţe našinci odolali vábeniu politických

    strán a dali prednosť nezávislosti a statusu občianskych kandidátov. Ale za ešte väčší úspech, neţ bezprostredné volebné výsledky, povaţujem dlho nevídanú mobilizáciu občiansko-ochranárskeho aktivizmu v Bratislave, ale aj

    v Kremnici, Ţiline, Banskej Bystrici a ďalších mestách či regiónoch v priebehu uplynulej dlhej jesene. A napokon, ale určite nie na poslednom mieste, skvelým úspechom našincov je verejná a spontánna podpora,

    ktorú im pred komunálnymi voľbami vyslovila viac ako stovka hodnotovo spriaznených osobností. Jav, ktorý - minimálne od volieb v r. 1998 - nemá u nás obdobu. Pre nás, voličov a občanov, z uplynulých volieb vyplynula úloha: podporovať naše ţeliezka v ohni a naďalej sa pokúšať ovplyvňovať chod vecí verejných pozitívnym

    a udrţateľným smerom – otvorenejšie a efektívnejšie ako doteraz.

    Ale nielen komunálnou politikou sme ţili a ţijeme v týchto dňoch. Zúčastňujeme sa na príprave ďalšej pan-európskej konferencie ministrov ţivotného prostredia, ktorá sa bude konať v tomto roku v Belehrade i paralelnej MVO konferencie, fungujeme v rôznych medzinárodných štruktúrach, pripomienkujeme návrhy rôznych dokumentov, pomáhame priateľovi Pavlovi Nováčkovi pri príprave tradičnej olomouckej konferencie (Vaša

    účasť je vítaná), naďalej sa venujeme Tatrám i celým Karpatom, občas sa objavíme v médiách a tak podobne. Celkovo sa dá povedať, ţe kým minulý rok bol rokom volebným, tento rok bude rokom mnohých okrúhlych

    výročí, skrátene rokom výročným.

    V týchto dňoch spolu s našimi partnermi vyhlasujeme šiesty ročník súťaţe študentských esejí o udrţateľnom spôsobe ţivota, ktorou si chceme okrem významných okrúhlych globálnych jubileí pripomenúť aj 30. výročie

    vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny

    ako aj 20. výročie kultového počinu ochranárov, nezávislých odborníkov a angaţovaných občanov po názvom Bratislava/nahlas. Prepájajúc aktivity a udalostí svetového, národného i miestneho významu chceme podnietiť úvahy o vzájomnom vzťahu týchto troch geografických dimenzií a prihlásiť sa k heslu: Mysli globálne, konaj lokálne! Budeme veľmi radi, ak túto aktivitu spropagujete vo svojom okolí.

    So ţelaním všetkého dobrého Váš

Fórum 2000 už po desiaty raz

    Jedným z malých zázrakov, ktorých sa udialo od novembra 1989 viacero, bola pre mňa a okruh mojich priateľov zo Spoločnosti pre trvalo udrţateľný ţivot moţnosť zúčastňovať sa na konferenciách s názvom Fórum 2000. Svetové podujatie, na ktoré nie je treba cestovať do ďalekej cudziny, ale len do nášho bývalého hlavného

    mesta.Vďaka simultánnemu tlmočeniu dokonca dostupné aj tým, ktorí neovládajú angličtinu. Nie je to zázrak? S ideou uskutočniť takéto podujatie prišiel Václav Havel spolu s laureátom Nobelovej ceny za mier Eliem

    Wieselom a s podporou japonského podnikateľa a filantropa Yoheia Sasakawu v polovici 90. rokov minulého

    storočia. Fórum 2000 malo pôvodne byť jednorazovou záleţitosťou. Realita však predčila očakávania, a tak sa medzičasom uskutočnilo uţ jubilejné, desiate, podujatie s týmto názvom. Nie síce uţ v honosných priestoroch Praţského hradu a s citeľne redukovaným rozpočtom i o niečo menším záujmom médií, ale naďalej s účasťou duchovných celebrít súčasného sveta a s tým istým poslaním, ako prvý ročník v roku 1997: identifikovať a pomenovať kľúčové problémy súčasného sveta a prostredníctvom medzikultúrneho a medzináboţenského dialógu sa pokúšať hľadať východiská z nich.

    Pravidelnou súčasťou podujatia sú aj medzináboţenské meditácie v niektorom z praţských chrámov a v snahe podporiť uvaţovanie o globálnych problémov medzi mladou generáciou vzniklo a úspešne sa rozvíja študentské Fórum 2000. Spomedzi paralelných podujatí moţno uviesť verejné diskusie s vybranými účastníkmi Fóra, ktoré zvykne organizovať česká STUŢ.

    Ambíciou prvých piatich ročníkov Konferencie Fórum 2000 bolo mapovať globalizačné procesy s ich pozitívnymi, ako aj negatívnymi stránkami v stále viac a viac vzájomne prepojenom svete. Séria takto

    zameraných konferencií kulminovala v roku 2001, mesiac po teroristických útokoch z 11. septembra 2001,

    prijatím Praţskej deklarácia, ktorá sumarizovala najnaliehavejšie záleţitosti, ktoré identifikovali, popísali a diskutovali poprední svetoví myslitelia, politici, ekonómovia, environmentalisti a predstavitelia hlavných

    náboţenstiev počas ich stretnutí v Prahe v priebehu predchádzajúcich piatich rokov.

    Skutočnosť, ţe svet je naďalej rozdelený na rozvinutý a rozvojový, viedla k myšlienke, vytvoriť projekt Bridging Global Gaps (BGG), ktorý sa realizuje od roku 2002. Jeho cieľom je priviesť za jeden rokovací stôl

    reprezentantov týchto dvoch častí globalizujúceho sa sveta. Osobnosti z krajín, ktoré majú v rukách rozhodujúcu moc, bohatstvo a prínosy z globalizácie s osobnosťami z tých krajín a regiónov, ktoré sa viac či menej oprávnene cítia byť v prvom rade obeťami globalizácie. Takto zameraná séria podujatí trvala tri roky, do roku

    2004.

    V priebehu doterajších desiatich ročníkov sa na Fóre 2000 vystriedali stovky rečníkov, predstaviteľov svetovej

    mysliteľskej elity. Medzi nimi aj viacerí, ktorých by sme pri určitom zjednodušení mohli označiť za

    environmentalistov, napr. Martin Bútora, Fritjof Capra, Dalajláma, Edward Goldsmith, Václav Havel, Hazel

    Henderson, Thor Heyerdahl, James Lovelock, Bjorn Lomborg, Bedřich Moldan, Ashis Nandy, Šimon Pánek,

    Vandana Shiva, Jakob von Uexkull a ďalší. Moţno namietať, ţe vyššie menovaných trápi aj mnoho iných globálnych problémov, nielen tie, ktoré sú bezprostredene späté so ţivotným prostredím, ale pravda je aj tá, ţe

    mnohých ďalších, ktorých sme tu nespomenuli, trápia popri iných problémoch, aj problémy environmentálne.

    Dalo by sa povedať, ţe akceptácia fakta systémovej previazanosti globálnych problémov patrí ku globálnemu

    mysliteľskému povedomiu a étosu.

    Aj keď v ostatných rokoch sa pozornosť organizátorov konferencií Fórum 2000 upierala v prvom rade na otázky bezkonfliktného spoluţitia rôznych kultúr, náboţenstiev či regiónov, otázky ţivotného prostredia ani v tomto kontexte nezostávali bokom. Svedčí o tom o.i. aj kvalitne obsadený workshop na tému voda na Strednom

    východe, ktorý bol jedným z hlavných sprievodných podujatí Fóra 2000 v roku 2006. Zároveň platí aj to, ţe voda nie je len environmentálnym, zdravotným či surovinovým problémom, ale stáva sa aj problémom

    politickým a strategickým, od uspokojivého riešenia ktorého bude čím ďalej tým viac závisieť aj charakter

    vzájomného spoluţitia.

    O starších ročníkoch konferencie Fórum 2000 sme referovali uţ dávnejšie, preto sa dnes zmeriame najmä na dve

    posledné.

    Fórum 2000 v roku 2005 sa vrátilo k pôvodnému cieľu, vytvoriť platformu pre diskusiu o aktuálnych otázka smerovania našej civilizácie. Konalo sa pod názvom Naša globálna koexistencia: výzvy a nádeje pre 21. storočie. Po rozpade bipolárneho poriadku svet čelí výzve nájsť nový modus koexistencie medzi národmi, geopolitickými

    regiónmi, kultúrami a náboţenstvami. Okrem tradičných hrozieb ohrozujú ţiaduce formy spoluţitia. Hostiteľ,

    Václav Havel, hneď v úvode skromne konštatoval, ţe si nerobí ani najmenšie ilúzie o tom, ţe podujatia na

    spôsob konferencií Fórum 2000 dokáţu podstatným spôsobom zmeniť svet k lepšiemu, aby však vzápätí dodal: „Napriek tomu, cieľom našich opakovaných pražských konferencií je znova a znova artikulovať a popísať nebezpečenstvá, ktorým čelia obyvatelia rôznych miest, regiónov, kontinentov, ako aj sveta ako celku. Len dobré

    pochopenie týchto nebezpečenstiev nám umožní vyvinúť adekvátne modely správania, novú hierarchiu hodnôt

    a ciele a následne vytvoriť globálne regulatívy, dohovory a inštitúcie s novým duchom a zmyslom.“ A Yohei Sasakawa ho doplnil v tom zmysle, ţe doterajšie konferencie Fórum 2000, počnúc rokom 1997, sa zaoberali otázkami, súvisiacimi s globalizáciou, z rôznych aspektov: ekonomického, politického sociálneho

    i environmentálneho. Mohutná vlna globalizácie prináša so sebou nielen početné prínosy, ale aj celý rad

    negatívnych dôsledkov, ako je napríklad nespravodlivá distribúcia bohatstva a príleţitostí. Vo svetle tejto situácie sa Fórum 2000 snaţí čeliť výzve, ako humanizovať proces globalizácie. Široké spektrum aktívnych

    účastníkov Fóra 2000 a ich pohľadov sa môţe stať dôleţitou silou pri tvorbe nových noriem a etiky globalizácie. Podľa názoru politológa a znalca nášho regiónu Jacquesa Rupnika, keď sa v polovici 90. rokov minulého storočia začali konať Fóra 2000, dominantným očakávaním sveta po skončení Studenej vojny vo vzťahu ku

    globalizácii bolo to, ţe otvorenie sa hraníc bude znamenať viac obchodu, väčší hospodársky rast, čo s sebou zároveň prinesie viac demokracie a väčšiu úctu k ľudským právam. Ako ďalej povedal: „Môžete protestovať, že je to príliš zjednodušujúce, ale myslím si, že toto desaťročie, najmä po 11. septembri, nám ukázalo aj odvrátenú

    tvár globalizujúceho sa sveta, sveta narastajúcich hrozieb, nacionalistických tlakov a náboženských schiziem, ktoré nás nútia vrátiť sa k základným otázkam, o ktorých sme tu diskutovali na prvých Fórach 2000: čo sú zdroje koexistencie a neznášanlivosti medzi kultúrami a civilizáciami, na čom stavajú a čo legitimizuje univerzalistické modernizačné projekty a k čomu vedie kontrastný a konfliktný prístup médií, percepujúcich a

    zobrazujúcich tieto záležitosti ?“

    Na záver zosumarizoval svoje dojmy z podujatia Václav Havel slovami: „Rád by som zdôraznil dve veci. Počúvajúc príspevky prednesené na Fore 2000 si opäť a opäť uvedomujem, že jednou z najdôležitejších podmienok dobrej budúcnosti je postaviť sa proti všetkým druhom posadnutosti – či už nacionalistickej, alebo náboženskej, alebo posadnutosti bohatstvom. Globalizácia potrebuje získať svoj duchovný, kultúrny, morálny

    a ľudský rozmer, resp. potrebuje prehĺbiť tieto rozmery, lebo inak to s nami zle dopadne.“ Ostatný, desiaty ročník Fóra 2000 sa konal 9. – 10. októbra 2006 v reprezentačných priestoroch Ţofínskeho paláca na Slovanskom ostrove. Pozvanie prijalo viac ako 50 prominentných delegátov, vrátane bývalého

    generálneho tajomníka OSN Boutrusa Boutrusa Ghaliho, Dalajlamu, jordánskeho princa Hassana bin Talala,

    bývalej írskej prezidentky Mary Robinsonovej, nositeľa Nobelovej ceny Elieho Wiesela, poľského politika

    a mysliteľa Bronislawa Geremeka, či renomovaného britského sociológa a popredného odborníka na problematiku globalizácie, Zygmunta Baumana.

    Program prvého dňa sa niesol pod názvom Dilemy globálneho spolužitia.

    Témy sa diskutovali v rámci jednotlivých panelov, ktoré sa týkali globálnej rôznorodosti kultúr, ideológií

    a náboţenstiev, dilemy, či demokracia predstavuje skutočne globálne pouţiteľné riešenie, ale aj problematike

    ľudských práv v súčasnom svete.

    Konferenciu otvoril uţ tradične Václav Havel. Vo svojom úvodnom vystúpení o.i. povedal: „Spoločným cieľom účastníkov konferencií Forum 2000 - popredných svetových osobností pôsobiacich

    v rôznych oblastiach ľudskej činnosti - je odhaľovať súvislosti medzi jednotlivými veľkými témami súčasného

    sveta a hľadať cesty k riešeniu, či ešte lepšie k predchádzaniu najväčším hrozbám, pred ktorými stojí dnešné

    ľudstvo. Táto obava o osudy ľudstva je o to legitímnejšia, o čo aktuálnejšie je prepájanie rôznych častí sveta

    a o čo rýchlejšie rastie závislosť jednej časti sveta na druhej.“ V kulorároch i v médiách asi najviac rezonovalo

    Havlovo volanie po hľadaní „morálneho minima“ spoločného pre všetky kultúry a civilizácie. Po ňom sa pri mikrofóne vystriedalo mnoho ďalších renomovaných rečníkov, pričom viacerí nadviazali na

    výzvu Václava Havla poukazom na stále aktuálny význam silných morálnych princípov, a najmä ich

    uplaňovania v kaţdodennom ţivote. Asi najviac pozornosti na seba pútala jeho svätosť Dalajláma. Domnievam

    sa, ţe nielen preto, lebo je duchovným vodcom jedného z najstarších a najdôleţitejších svetových náboţenstiev,

    ani nielen pre jeho pohnutý osud exulanta, ktorý však celý ţivot zostáva spätý s rodným Tibetom, ani nie len pre jeho tradičný odev, ktorému zostáva verný, kamkoľvek vkročí, ale aj, a snáď najmä, kvôli jeho obdivuhodnej

    kombinácii skromnosti a bezprostrednosti, dôstojnosti a zmyslu pre humor, ţartovné poznámky na svoju adresu nevynímajúc.

    Dalajláma bol prominentným rečníkom aj na medzináboţenskom stretnutí pod názvom Riziká globalizácie poskytujú náboženstvá riešenia, alebo sú súčasťou problému?, ktoré predstavovalo hlavnú náplň druhého dňa

    desiateho ročníka konferencie Fórum 2000.

Spolu s profesorom Tomášom Halíkom, prezidentom Českej kresťanskej akadémie, boli hlavnými postavami aj

    na záverečnej medzináboţenskej meditácii v kostole sv. Salvátora.

    V zadaní, ktoré pripravil prípravný výbor pre diskutujúcich, sa konštatovalo, ţe v diskusiách o povahe súčasného sveta sa často uvádzajú dve hrozby. Na jednej strane je to fundamentalizmus, fanatizmus, xenofóbia

    a ideologicky motivovaný terorizmus, na druhej strane konzumná spoločnosť, pôţitkárstvo, masová kultúra, cynický pragmatizmus a prospechárstvo. Potom nasledovali uţ len samé otázky:

    1. Sú vyššie uvedené hrozby reálne? Zapríčinili tieto hrozby aktivity špecifických skupín s odlišnými

    kultúrnymi koreňmi, ktoré démonizujú ostatných a vytvárajú tak umelý obraz nepriateľa?

    2. Aké riešenie tvárou v tvár k týmto hrozbám ponúkajú hlavné svetové náboţenstvá?

    3. Ako je moţné uchrániť náboţenskú vieru pred skupinami, hlásajúcimi násilie a intoleranciu?

    4. Ako je moţné presvedčiť zástancov sekulárnej podoby sveta, ţe v náboţenstvách sa nachádza kľúč

    k budúcnosti ľudstva?

    5. Čo môţu svetové náboţenstvá urobiť preto, aby sa proces globalizácie nezmenil na „ stret civilizácií?“ Aj keď v diskusii a hľadaní odpovedí na tieto otázky odznelo veľa múdreho a podnetného, očakávať jednoznačné a definitívne odpovede na ne by bolo nereálne. Dôleţité je, ţe tieto myšlienky z úst predstaviteľov svetových náboţenstiev odzneli a odzneli v duchu absolútnej tolerancie a vzájomného rešpektu. Uţ to samo

    o sebe je významným signálom a nasledovaniahodným príkladom pre ostatných svetových náboţenských lídrov.

    Kto chcel počuť a pochopiť význam a zmysel praţských posolstiev, určite odchádzal z konferencie Fórum 2000 bohatší.

    Mikuláš Huba

    Udržitelný rozvoj – nové trendy a výzvy

    Konference s mezinárodní účastí

    Pořadatelé: Katedra geografie Přírodovědecké fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (v rámci

    projektu ESF „Inovace studijního oboru Mezinárodní rozvojová studia“)

    a

    Geografický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave

    ve spolupráci s

Centrem ekologických aktivit města Olomouce, o.p.s. (v rámci projektu ESF „Informační centra

    environmentální výchovy, vzdělávání a osvěty“)

    Společností pro trvale udržitelný život v ČR a SR

    Agenturou rozvojové a humanitární pomoci Olomouckého kraje, o.p.s.

    Organizační výbor: Pavel Nováček, Vladimír Ira, Michal Bartoš, Eva Vavroušková,

     Mikuláš Huba, Petra Krylová

    Místo konání: Středisko ekologické výchovy Sluňákov, Horka nad Moravou

     (8 km od Olomouce, doprava od nádraží ČD bude zajištěna)

Datum: 17. 20. dubna 2007

    Vložné: členové STUŽ a studenti 200 Kč, ostatní 300 Kč (v ceně je sborník z konference)

V roce 2007 uplyne 35 let od první konference OSN o ţivotním prostředí ve Stockholmu a 20 let od zprávy

    Komise OSN pro ţivotní prostředí a rozvoj „Naše společná budoucnost“, která definovala a zpopularizovala

    udrţitelný rozvoj. Uplyne 15 let od konference OSN v Rio de Janeiro, která za účasti delegací ze 178 zemí

    přijala koncepci udrţitelného rozvoje jako moţné východisko z prohlubujících se globálních problémů lidstva. V roce 2007 to bude také 5 let od Světového summitu o udrţitelném rozvoji v jihoafrickém Johannesburgu, který se pokusil nastínit cestu k prosazování udrţitelného rozvoje (Plan of Implementation). Jaké jsou nové trendy a výzvy v oblasti formulování a prosazování udrţitelného rozvoje, především ve

    středoevropském kontextu? Jakou roli mohou sehrát Česká republika a Slovenská republika v boji s chudobou a při naplňování Rozvojových cílů tisíciletí?

    Udrţitelný rozvoj má tři základní pilíře: environmentální, ekonomický a sociální. Zdůrazňovaný je často

    především pilíř environmentální. Jakou roli můţe při prosazování péče o ţivotní prostředí a udrţitelný rozvoj

    sehrát rozvojová pomoc a spolupráce, především u tzv. nově se objevujících dárců, mezi které středoevropské

    země patří? Jak učinit středoevropské programy a projekty rozvojové spolupráce jednoznačně kompatibilní

    s principy udrţitelného rozvoje a efektivní při dosahování stanovených cílů? Na tyto otázky bude hledat odpovědi tato konference s mezinárodní účastí.

Předběžný program:

    Úterý, 17. dubna

9.00 10.00: registrace účastníků

    10.00 10.15: zahájení

10.15 11.00: I. blok: UDRŽITELNÝ ROZVOJ – JAK JSME NA TOM A CO DÁL?

     (Úvodní referát: Noel N. Lehoko, Ministry of Foreign Affairs,Jihoafrická republika)

    11.00 12.30: I.a) Teorie a koncepty udržitelného rozvoje

    12.30 14.00: oběd

    14.00 15.30: I.b) Etické a duchovní aspekty udržitelného rozvoje

    15.30 16.00: přestávka

    16.00 17.30: I.c) Ekonomické nástroje udržitelného rozvoje, ekologická daňová reforma

Středa, 18. dubna

9.00 10.30: I.d) Technologie pro udržitelný rozvoj (zejména v oblasti energie, dopravy a zemědělství)

    10.30 11.00: přestávka

    11.00 12.30: I.e)Vzorce spotřeby a výroby

    12.30 14.00: oběd

    14.00 15.30: I.f) Rozvoj místních Agend 21 v ČR a na Slovensku, indikátory kvality a

     udržitelnosti života

    15.30 16.00: přestávka

    16.00 17.00: I.g) 15 let prosazování udržitelného rozvoje v České republice a na Slovensku 17.00 17.15: přestávka

    17.15 18.00: II. blok: ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCE JAKO NÁSTROJ

     PROSAZOVÁNÍ UDRŽITELNÉHO ROZVOJE

     (Úvodní referát: Frithjof Finkbeiner, Global Marshall Plan Initiative, Německo)

Čtvrtek, 19. dubna

    9.00 10.30: II.a) Role mezinárodních institucí při prosazování udržitelného rozvoje

     - OSN, EU, WTO

    10.30 11.00: přestávka

    11.00 12.30: II.b) Environmentální a teritoriální aspekty české a slovenské rozvojové pomoci 12.30 14.00: oběd

    14.00 15.30: II.c) Rozvojové vzdělávání jako klíčový faktor rozvojové spolupráce

     a udržitelného rozvoje

    15.30 16.00: přestávka

    16.00 17.30: II.d) Spolupráce univerzit v rozvojovém vzdělávání a při výuce

     udržitelného rozvoje

    17.30 18.00: závěrečná doporučení konference

Pátek, 20. dubna

9.00 13.00: exkurze

    13.00 14.00: oběd

    Na kaţdé téma je předběţně vyhrazeno 90 minut. Na předem přihlášené referáty bude k dispozici 15 minut, diskuzní příspěvky do 3 minut.

    Jednacími jazyky jsou čeština, slovenština, angličtina. Tlumočení nebude zajištěno.

    Po konferenci je pro zájemce připravena půldenní exkurze do Litovelského Pomoraví.

    Závazná přihláška

Jméno a příjmení:

    Adresa:

    E-mail:

    Telefon:

Závazně se přihlašuji na konferenci „Udrţitelný rozvoj – nové trendy a výzvy“, konanou ve dnech 17. – 20.

    dubna 2007.

    Závazně přihlašuji příspěvek do bloku (zakrouţkujte): I.a I.b I.c I.d I.f I.g

     II.a II.b II.c II.d

Název příspěvku:

    (Příspěvky posílejte na e-mailové adresy uvedené níže, nebo je odevzdejte při registraci v elektronické podobě. Rozsah příspěvku maximálně 15 normostran, písmo Times New Roman, velikost 12.)

    Mám zájem o ubytování ve dnech (zakrouţkujte): 16.4./17.4. ano ne

     17.4./18.4. ano ne

     18.4./19.4. ano ne

     19.4./20.4. ano ne

     20.4./21.4. ano ne

    Upřednostňuji ubytování (zakrouţkujte): CEA Sluňákov

     Autodemont nebo Lovecká chata

     hotel v Olomouci

    Cena ubytování: CEA Sluňákov: 150 Kč/noc (2 lůžkové pokoje, maximálně 40 míst)

     Autodemont a Lovecká chata v Horce nad Moravou: 250 Kč/noc

     hotel v Olomouci: cca 1000 Kč za noc

    Mám zájem o zajištění stravy (zakrouţkujte): 17.4. snídaně oběd večeře

     18.4. snídaně oběd večeře

     19.4. snídaně oběd večeře

     20.4. snídaně oběd Cena stravování: cca 150 Kč/den (bude upřesněno, oběd bude ve formě švédských stolů).

Počet účastníků je omezen (maximálně 100 míst). Bude-li kapacita sálu vyčerpána, bude příjem přihlášek

    zastaven, a to i před konečným termínem pro odeslání přihlášek. Výběr ubytování je možný do vyčerpání

    kapacity jednotlivých zařízení na základě pořadí došlých přihlášek.

    Závaznou přihlášku zasílejte nejpozději do 16. března 2007 na adresu: Pavel Nováček

    Agentura rozvojové a humanitární pomoci Olomouckého kraje, o.p.s.

    Křížkovského 8, 77147 Olomouc

    E-mail: pavel.novacek@upol.cz

    Kontaktní osoba pro jednání (program, ubytování, stravování, doprava, vložné apod.): Marian Jahoda

    Agentura rozvojové a humanitární pomoci Olomouckého kraje, o.p.s.

    Křížkovského 8, 771 47 Olomouc

    E-mail: marian.jahoda@upol.cz

    Telefon: 737 813 142

    Súťaž o najlepšiu esej na tému:

    udržateľný spôsob života

    (pri príležitosti 15. výročia prvej Summitu Zeme, 20. výročia Bratislavy/nahlas a 30.

    výročia založenia Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia)

Ročník: Šiesty

Termín vyhlásenia súťaže a zverejnenia kritérií: 1.2.2007

    Termín vyhlásenia výsledkov súťaže: jún 2007

Vyhlasovatelia:

Spoločnosť pre trvalo udrţateľný ţivot v Slovenskej republike

    Společnost pro trvale udrţitelný ţivot v České republice

    Regionálne environmentálne centrum Slovensko

    Geografický ústav Slovenskej akadémie vied

    Dvojtýţdenník Mosty

    Pod záštitou Tematickej skupiny Európskeho EcoFora: Hodnoty pre udrţateľnú budúcnosť

Medzinárodná porota súťaže:

Tenley A. Dalstrom, Soňa Čechová, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Vladimír Hudek, Vladimír Ira, Ján

    Lacika, Pavel Nováček, Natália Šovkoplias, Pavel Šremer, Ľubica Trubíniová, Eva Vavroušková

Účastníci: poslucháči univerzít v Českej republike a na Slovensku

Jazyk: slovenský, český alebo anglický

    Tematické zameranie: problematika trvalo udrţateľného rozvoja a vyššej kvality ţivota s dôrazom na environmentálne, sociálne, kultúrne a etické aspekty a na vzťah globálny-národný-lokálny.

    Rozsah: 3 - 5 rkp. strán, riadkovanie 1,5, veľkosť písma 12, Times New Roman CE

Kritériá hodnotenia:

- aktuálnosť prístupu a originalita spracovania,

    - schopnosť zaujať čitateľa a presvedčivo vyjadriť vlastný názor,

    - seriózna práca s prameňmi,

    - literárna hodnota,

    - návrhy riešení (aplikabilita).

Adresovať: STUŢ/SR, Staroturský chodník 1, 811 01 Bratislava, na vedomie: REC Slovensko,

    Vysoká 18, 811 06 Bratislava, geogmesz@savba.sk, rec@changenet.sk do 20.5.2007.

     Súťažiacich prosíme uviesť presnú adresu domov, do školy, telefón a e-mail!

    Prečo práve téma (trvalej) udržateľnosti a prečo práve tieto výročia?

    V ostatných desaťročiach si ľudstvo začína pomaly uvedomovať, ţe doterajší neregulovaný rozvoj či rast, odohrávajúci sa v prostredí obmedzených zdrojov našej planéty, je dlhodobo neudrţateľný. V záujme existencie

    ľudstva i biosféry je treba nahradiť ho niečím udrţateľnejším.

V roku 1987 prijalo Valné zhromaţdenie OSN správu Naša spoločná budúcnosť, v ktorej sa trvalo udrţateľný

    rozvoj (ďalej len TUR) definoval ako taký rozvoj, ktorý umoţňuje uspokojovať potreby súčasných generácií bez

    toho, aby sa tým ohrozili moţnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby. O päť rokov neskôr túto

    definíciu prevzal aj náš zákon o ţivotnom prostredí s tým, ţe ju rozšíril o potrebu chrániť prírodu (ekosystémy)

    ako celok.

V júni 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro konala pamätná Konferencia OSN o ţivotnom prostredí a rozvoji,

    ktorá si vyslúţila prívlastok Summit Zeme. Ţivotné prostredie a primeraný rozvoj sa na nej povaţovali za dve

    strany tej istej mince. Za východisko z hroziacej globálnej rozvojovej krízy sa navrhol integrovaný prístup pod

    názvom trvalo udržateľný rozvoj (angl. sustainable development). Zmysel koncepcie trvalo udrţateľného rozvoja je v hľadaní, podpore a uplatňovaní optimálneho vzťahu medzi ekonomickou, sociálnou a

    environmentálnou dimenziou rozvoja, medzi produktivitou a únosnou zaťaţiteľnosťou prírodných systémov, ale

    aj medzi ľudskou slobodou a zodpovednosťou, efektívnou ekonomikou a solidaritou, uspokojovaním vlastných

    potrieb a poznaním, kedy spotrebúvame dosť, či dokonca priveľa.

Desať rokov po Summite Zeme sa koncom leta 2002 uskutočnil v juhoafrickom Johannesburgu ďalší významný

    globálny summit, tentoraz pod názvom Svetový summit o trvalo udrţateľnom rozvoji. Jeho účastníci sa mali

    moţnosť oboznámiť aj s výsledkami I. ročníka našej súťaţe o najlepšiu študentskú esej.

    TUR vychádza z určitých, všeobecne a dlhodobo platných princípov, riadi sa súborom kritérií a meria či vyhodnocuje sa prostredníctvom indikátorov. Za princípy TUR sa o.i. povaţujú princíp ekologický, ochrany

    biodiverzity a ţivotodarných systémov, rozvoja ľudských zdrojov, eko-efektívnostný, rozumnej dostatočnosti, subsidiarity, vnútrogeneračnej i medzigeneračnej rovnosti, spravodlivého prístupu k zdrojom, prevencie a

    predbeţnej opatrnosti, ale aj celostnosti, optimalizácie, rovnováhy, šetrnosti a solidarity.

Za ešte komplexnejšiu a vnútorne menej rozpornú v porovnaní v koncepciou TUR sa povaţuje koncepcia trvalo

    udrţateľného ţivota (TUŢ), či spôsobu ţivota, ţitia, existencie. Týka sa všetkých stránok ţivota, a nielen

    niektorých parciálnych aspektov rozvoja. Rozvíjanie a uplatňovanie koncepcie (trvalo)udrţateľného ţivota/ţitia

    je vedené snahou čo najviac sa priblíţiť k ideálom humanizmu a harmónie s prírodou, zaloţeným na úcte k

    ţivotu ako aj k neţivým zloţkám prírody.

    Od roku 1992 tvorí TUR, vďaka zákonu č. 17/1992 o ţivotnom prostredí, súčasť nášho právneho systému. Od júna 1999 by mala na Slovensku pôsobiť Rada vlády pre trvalo udrţateľný rozvoj, v októbri 2001 vláda SR

    a v apríli 2002 NR SR schválili Národnú stratégiu trvalo udrţateľného rozvoja SR.

    Viaceré predchádzajúce anketové prieskumy potvrdili, ţe jednoznačne najpozitívnejšiu úlohu v tejto oblasti plnia mimovládne organizácie, okrem iných STUŢ, REC, BROZ, Partnerství, Ekopolis, Greenpeace, Sosna,

    Priatelia Zeme, ČSOP, SZOPK a ďalšie. Spomedzi médií patrí v tejto oblasti medzi pozitívne výnimky

    dvojtýţdenník Mosty.

Univerzity na Slovensku i v Českej republike zohrávajú v príprave odborníkov na problematiku trvalo

    udrţateľného rozvoja/ţivota/ţitia stále dôleţitejšiu úlohu. Pribúda katedier, na ktorých sa takto nazvaný či

    zameraný predmet prednáša. Na niektorých univerzitách uţ dokonca vznikli pracoviská, špecializované na

    problematiku TUR. Podľa našich skúseností majú študenti o tento predmet značný záujem.

    Aktivity na podporu, resp. v intenciách udrţateľného - alebo aspoň udrţateľnejšieho - spôsobu ţivota sme zaznamenali aj pred novembrom 1989, kedy bolo slovné spojenie (trvalo) udrţateľný rozvoj/ţivot u nás ešte úplne neznáme. Viaceré z takýchto domácich aktivít či udalostí majú v rokoch, končiacich sa na sedmičku, okrúhle jubileá. Za všetky spomeňme aspoň 30. výročie vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny (iniciatíva vznikla zhodou okolností v ten istý deň,

    ako bola zverejnená Charta 77, ktorá aj vo sfére ţivotného prostredia a podpory TUŢ zohrala významnú úlohu). Praktická ochrana a vyuţívanie objektov ľudovej architektúry zväčša v odľahlých lokalitách ďaleko od civilizácie sa pre tisíce aktérov stalo školou udrţateľného spôsobu ţivota, nenáročného na hmotné statky,

    spotrebu energie a „výdobytky modernej techniky“, ale o to krajšieho, čistejšieho, hodnotnejšieho, ľudskejšieho,

    ekologickejšieho... Ďalšou významnou udalosťou, okrúhle výročie ktorej si v tomto roku pripomíname, je publikácia a iniciatíva Bratislava/nahlas.to nielen artikulovala a kritizovala neudrţateľný stav a vývoj ţivotného prostredia i celej spoločnosti v Bratislave, na Slovensku, či v celom bývalom Československu, ale priniesla aj mnoţstvo návrhov a konkrétnu víziu, ako by udrţateľnejšia budúcnosť mohla a mala vyzerať.

    Je teda čím sa inšpirovať, na čom stavať a na čo nadväzovať. Lacný optimizmus však v tomto prípade nie je na mieste. Problémy, na ktoré poukázal a riešenia, ktoré navrhol či uţ Summit Zeme, alebo autori Bratislavy/nahlas,

    rovnako ako hodnoty, ktoré sa snaţili zachrániť a rozvíjať ochrancovia ľudovej architektúry na Slovensku, sú na

    okraji záujmu. Výskum, ktorý pred časom uskutočnila na reprezentatívnej vzorke verejnosti agentúra FOCUS

    pre potreby Regionálneho environmentálneho centra Slovensko (REC), dokumentoval minimálnu orientáciu

    našej verejnosti v problematike TUR. Ţivotné prostredie, ktoré na prelome rokov 1989 a 1990 „súťaţilo“ s problematikou ľudských práv o prvú priečku v poradí najdôleţitejších celospoločenských problém,

    sa hlboko prepadlo v poradí verejnosťou vnímaných problémov (a určite nielen preto, ţe sa vo väčšine

    ukazovateľov objektívne zlepšilo). Naopak, do nevídaných rozmerov sa rozrástlo holdovanie bezduchému

    konzumu, plytkej zábave, nevkusu, egoizmu, násiliu a podobne, teda aktivitám, postojom a hodnotovým

    orientáciám, ktoré priamo protirečia princípom TUR/TUŢ.

Šiestym ročníkom súťaţe chceme okrem vyššie uvedených a ďalších výročí pripomenúť a podčiarknuť aj

    význam vzájomného prepojenia udalostí svetového, národného a miestneho významu, čím chceme podnietiť

    úvahy o vzájomnom vzťahu týchto troch geografických dimenzií a prihlásiť sa k heslu: Mysli globálne, konaj lokálne!

    Veríme, ţe Vás táto téma osloví a inšpiruje k hľadaniu odpovede na otázku: ako ďalej? Tešíme sa na Vaše eseje a na konkrétne myšlienky, postrehy a návrhy v nich obsiahnuté.

    Bratislava 20. 1. 2007 Mikuláš Huba

     (za organizátorov súťaţe)

Report this document

For any questions or suggestions please email
cust-service@docsford.com